Deň prvý, výstup na Chatu pod Suchým

Bajkom do Strečna a odtiaľ cez most do Nezbuckej lúčky

Deň druhý Deň tretí

Nedeľné ráno bolo v Bratislave parádne. Žiaden dážď, len kde tu pár oblakov. Predpoveď na ďalšie dni bola stále lepšia a lepšia, tak som zbalil batoh a vyrazil na výlet. Cestou som naložil Aďku, ktorá prijala pozvanie na niekoľkodňovú túru.

Necelý týždeň pred nami sa o prechod krivánskej časti hrebeňa Malej Fatry pokúsili Táňa a Lubo. Na Chate pod Chlebom však museli plán zmeniť a namiesto Rozsutcov a vody v Dierach videli len vodu z neba a zo Šútovského vodopádu. Nám počasie prialo viac a po troch, vlastne dvoch a kúsku dňa sme sa vynorili z Dier v Terchovej, v časti Biely potok.

Cesta do Strečna je pomerne priama a mne sa ju podarilo skomplikovať len raz, keď sme smerovali na Kremnicu. Parkovanie v Strečne nie je žiadna sranda. Na druhý pokus som našiel miesto, ktoré nevyžadovalo platiť. Nevadilo by mi zaplatiť niekomu rozumnú cenu za parkovanie, ale keď sa to niekde vyžaduje a niet komu zaplatiť, zaváňa to problémami. Ani moje miesto, hoci nebolo označené nebolo celkom zadarmo..

Pod hradom v Strečne sme doplnili posledné kalórie a vyrazili sme po červenej smerok k Starému (Star) hradu.

Skúsil som aj pár experimentov so svetlom a okolo Starého hradu

sme sa dostali až na Chatu pod Suchým. Tam nás privítala najskôr skupinka ľudí popíjajúcich pivo a zohrievajúcich si chrbty a tváre v poslených lúčoch slnka. Kuchyňu už zavreli (funguje do pol ôsmej), tak sme sa ubytovali a poslúžili si vlastnými zásobami.

Chata pod Suchým je riadny kus od civilizácie a hoci sa tam dá dostať autom, podmienky na prežitie sú obmedzené. Je to parádna chata na jedno prenocovanie, ale dlhodobejšie existovanie tam je komplikované. Bez ohľadu na čokoľvek, zaspávať na úpätí Malej Fatry má čosi do seba..


Deň druhý Deň tretí